Profil školy

        • História školy

        •        

                 Základná škola sa nachádza v obci Tušická Nová Ves. Zakladajúca listina obce je z roku 1342. Od svojho vzniku bola začlenená do štátoprávneho útvaru Horné Uhorsko Zemplínskej župy. Patrila zemanom z Tušíc – Tussayovcom. Názov obce - Tušice vznikol z mena grófa Tussaya.Tušice sú matkou Tušickej Novej Vsi. Majer Tušíc grófovi nepostačoval, preto smerom na juh od Tušíc vybudoval nový majer, a tak vznikol „nový valal“, čiže „nová ves“ – Tušická Nová Ves.


                 Obec leží na pravom brehu rieky Ondavy v nadmorskej výške 108 m. Má rozlohu  433 ha a má 543 obyvatelov. Školstvo a vzdelanosť v obci sa datuje už od roku 1462, keď bola v Tušiciach zriadená Ľudová škola, kde chodievali aj žiaci z Tušickej Novej Vsi. Vyučovacím jazykom bola staroslovienčina a čiastočne latinčina, aj keď len pre vybraných žiakov, ktorí mohli ďalej študovať na univerzite v poľskom Krakove. Deti chodili do školy najmä v zime, pretože v ostatnom období pomáhali doma na gazdovstvách. Prvým učiteľom bol Šebastián. Jeho bezprostrednými nasledovníkmi boli Ján Figula, Karel Hájek a Anna Štastná.


                 V roku 1960 sa začalo s výstavbou Základnej deväťročnej školy v Tušickej Novej Vsi. Bola dostavaná v roku 1962. Riaditeľom sa stal pán Minich a učiteľský kolektív tvorilo vtedy 15 učiteľov.
          Od 1. apríla 2002 je zriadovateľom školy obec Tušická Nová Ves.Škola má 132 žiakov, 15 pedagogických a 4 nepedagogických zamestnancov.

                 Nie všetci, ktorí získali základy vzdelania v Tušickej Novej Vsi, žijú dnes v rodnej obci. Básnik Ján Zambor sa narodil 9.12.1947. Po skončení Základnej devätročnej školy v Tušickej Novej Vsi študoval na SVŠ v Michalovciach. Ďalej pokračoval v štúdiu na FF UPJŠ v Prešove. Po skončení vysokej školy pracoval v Československom rozhlase v Košiciach. Odtiaľ sa prestahoval do Bratislavy, kde žije dodnes.  Medzi jeho básnické prvotiny patria príspevky do študentského časopisu Lúč počas jeho štúdia na SVŠ. Ako básnik debutoval básnickou zbierkou Zelený večer. V roku 1979 vydal Slovenský spisovateľ jeho ďaľšiu zbierku Neodkladné. V roku 1983 mu vyšla kniha Kôň na sídlisku a „najkrajšia zbierka piesňovej ľudovej poézie zo Zemplína“ (ako ju nazvala kritika), Ľubojsc, Bože, Ľubojsc.